Demografický vývoj

Vývoj počtu obyvateľov obce očet obyvateľov obce Suchá Hora sa od jej vzniku nevyvíjal rovnomerne. Ovplyvňovali ho meniace sa sociálne a ekonomické pomery, v ktorých žili obyvatelia obce v minulosti. V nepriaznivých podmienkach (napr. vojny, ekonomické krízy) počet obyvateľov klesal a naopak v priaznivých podmienkach (napr. obdobia rozvoja, zlepšenej kvality života) počet obyvateľov zase rástol.

Prvé zmienky o počte obyvateľov obce sú od A. Kavuljaka (1955), ktorý uvádza, že v Suchej Hore žilo v roku 1624 asi 20 rodín, t.j. približne 100 ľudí a v roku 1659 to bolo 348 obyvateľov, z toho 240 katolíkov a 108 evanjelikov.

Koncom 17. a začiatkom 18. stor. postihli Oravu kurucké vojny. V hornom Uhorsku vypukli viaceré protihabsburské povstania a sprisahania. V roku 1672 povstanie Gašpara Piku na Orave a neskôr povstanie Imricha Thökölyho, kedy jeho kuruci v rokoch 1678-80 ovládli Oravu. Pri potlačení tohto povstania pomáhali habsburgovcom vojská poľského kráľa Jána Sobieského. Ich zadné voje, zložené z litovských a kozácko-tatárskych vojsk, prešli v jeseni 1683 aj Oravou. Správali sa tu ako na nepriateľskom území a napáchali veľké škody. K vojnám sa pridružila veľká zima, zahynulo veľa ľudí a niektorí utiekli do úrodnejších krajov. V roku 1686 sa konštatuje, že osada upadla do takej biedy, že skôr by sa jej obyvateľom mala dávať almužna ako od nich niečo žiadať. Šoltýsi boli v takom stave, že by sa mohli nazvať skôr žobrákmi ako šoltýsmi. Ďalším bolo povstanie Františka Rákócziho v roku 1703. Do roku 1715 počet obyvateľov poklesol na asi 155. V dôsledku biedy sa vtedy veľa Oravcov vysťahovalo na Dolnú zem do dnešného Maďarska.

Po spomínanom období sa do Suchej Hory pravdepodobne prisťahovalo goralské obyvateľstvo z blízkych oblastí v Poľsku. V ďalšom priebehu 18. stor. sa hospodársko-sociálne pomery zlepšovali. Okrem starých spôsobov obživy v pastierstve a roľníctve sa začali rozvíjať nové remeslá. Obec Suchá Hora patrila medzi plátenícke dediny a známymi remeslami boli aj hrnčiarstvo, drevorubačstvo, rezbárstvo a tkáčstvo. Od konca 18. stor. získal oravský ľud nový druh obživy - začali sa pestovať zemiaky, čo takisto prispelo k rozvoju populácie. K veľkému nárastu počtu obyvateľov došlo v období 1778 až 1830. Ich počet sa zvýšil o 500 ľudí, z 327 na 827 obyvateľov. Príčinou bolo zvyšovanie životnej úrovne v pomerne pokojnom období, pokroky v lekárskej starostlivosti, ako aj napredovanie v iných oblastiach vedy. Tento populačný rast by bol ešte väčší, keby ho neboli rušili rôzne živelné pohromy a epidémie, najmä detské. V rokoch 1739 - 1740 postihol hornú Oravu mor. Rast obyvateľstva zastavila aj epidémia cholery v roku 1831, ktorá tu prenikla so susedného Poľska. Ešte väčšou pohromou než cholera bol pre ľud Oravy veľký hladomor v rokoch 1845 - 1847. Dlhotrvajúce sucho, choroba zemiakov a iné príčiny spôsobili neúrodu a ako jej dôsledok strašný hlad. Ľudia na Orave vtedy vyjedli psov, mačky, potom jedli iba púpavu, bukové piliny, sečku a podobnú „stravu“. Z nej pochádzali mnohé choroby tráviacich ústrojov, hlavne úplavica (dyzentéria), ktoré sa neraz končili aj smrťou. Ľudia sa sťahovali do južnejších úrodnejších krajov. V období 1830-1852 tak počet obyvateľov Suchej Hory poklesol o 131 ľudí. V roku 1852 teda žilo v obci 696 obyvateľov, z nich bolo 5 Židov. V druhej polovici 19. stor. najskôr počet obyvateľov pomaly rástol. Pomalý rast bol ovplyvňovaný aj vyššou detskou úmrtnosťou, ktorá pretrvávala aj na začiatku 20. stor. Detská úmrtnosť bola dôsledkom slabej znalosti základných hygienických zásad a liečebných metód. V posledných dvoch desaťročiach 19. stor. a v období do 1. svetovej vojny zachvátila Oravu nová vysťahovalecká horúčka. Oravci sa vtedy sťahovali do Ameriky, najmä do USA. Jej príčinou bola bieda, zadlženosť a i. Vysťahovalectvo a vysoká úmrtnosť (nad 25 ‰) spôsobili pokles počtu obyvateľov na 683 v roku 1910. Dostupné údaje o pôrodnosti a úmrtnosti obyvateľov obce Suchá Hora od roku 1894 (pozri obr. 2) nám pomáhajú vysvetliť jednotlivé zmeny v počte obyvateľov obce. Pre porovnanie s akýmkoľvek iným obyvateľstvom sa pôrodnosť, ako aj úmrtnosť, a z nich odvodený prirodzený prírastok alebo úbytok vyjadrujú v promile (‰), čo predstavuje počet narodených alebo počet zomretých na tisíc obyvateľov. Aj 1. svetová vojna mala vplyv na populáciu. Úmrtnosť bola vyššia ako pôrodnosť, takže počet obyvateľov v tomto období stagnoval. Po vojne sa zvýšila pôrodnosť a jej priemerná hodnota dosahovala najvyššie hodnoty v celom 20. stor. (viac ako 35 ‰). Znížila sa aj úmrtnosť (nad 20 ‰). Počet obyvateľov v roku 1930 dosiahol stav 740. Počas hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch 20. stor. sa poklesla pôrodnosť (23 ‰) aj úmrtnosť (14 ‰) a počet obyvateľov sa mierne znížil na 728 v roku 1940. Spôsobilo to aj sťahovanie obyvateľov obce, ktorí hľadali „lepší život“ napr. na juhu Slovenska alebo na Morave. Počas 2. svetovej vojny v dôsledku vysokej úmrtnosti (22,9 ‰) a zníženej pôrodnosti (18 ‰) došlo k ďalšiemu poklesu počtu obyvateľov. Po skončení 2. svetovej vojny začala populácia obce neprestajne rásť. Zlepšili sa sociálno-ekonomické podmienky, čo malo za dôsledok zvýšenú pôrodnosť (v období 1946 - 1960 dosahovala v priemere tesne nad 30 ‰). Pokroky v medicíne pomohli znížiť úmrtnosť (hlavne detskú) v priemere na 11 ‰. Prirodzený prírastok v povojnovom období tak predstavoval ročne v priemere skoro 20 ‰. V šesťdesiatych rokoch sa rast obyvateľstva spomalil, pretože do reprodukčného veku sa dostala menej početná vojnová generácia a niekoľko rodín sa odsťahovalo na Moravu a južné Slovensko. V ďalšom období sa sťahovanie z obce zastavilo. Rozvinula sa individuálna bytová výstavba a mladí ľudia zostávali bývať v obci. Obyvatelia obce si tiež mohli nájsť prácu bližšie k miestu bydliska a najmä muži nemuseli cestovať za prácou do iných oblastí vo vtedajšom Československu. Po roku 1989 sa postupne znižovala pôrodnosť a po roku 2000 bola jej priemerná hodnota nad 17 ‰. Keďže úmrtnosť je nízka (pod 7 ‰). Prirodzený prírastok obyvateľstva obce má stále v priemere hodnotu 10 ‰, čo je v súčasnom období vysoko nadpriemerná hodnota na Slovensku. Na neustály rast počtu obyvateľov obce má významný vplyv rímskokatolícke vierovyznanie, ktoré ovplyvňuje rodinné správanie obyvateľov (napr. ochotu prijať do rodiny viac detí, negatívny postoj voči umelým potratom, súdržnosť rodín a pod.). Vývoj počtu obyvateľov obce ovplyvňuje aj sťahovanie obyvateľov (migrácie). Podľa dostupných údajov od roku 1971 (pozri obr. 3) obec Suchá Hora takýmto spôsobom stratila celkovo 160 obyvateľov (rozdiel medzi počtom prisťahovaných a odsťahovaných). V súčasnosti žije v Suchej Hore 1 365 obyvateľov (stav k 1. januáru 2011). Autor textu © Daniel Michniak Obr. 1 Vývoj počtu obyvateľov obce Suchá Hora Obr. 2 Počet narodených a počet zomretých v obci Suchá Hora od roku 1894 Obr. 3 Počet prisťahovaných a odsťahovaných v obci Suchá Hora od roku 1971

suchahora_dolezitekontakty.png

Obecný úrad:
tel.: 043 / 539 72 22,539 72 63
mobil: 0917 533 780,0918 427 576,77
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
web: www.suchahora.eu

Informácie o stránke:   Prístupnosť   |   Autorské práva   |   Ochrana osobných údajov

Copyright © 2018 www.suchahora.eu. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa licencie GNU General Public.